CHEMOSVIT OČAMI MÉDIÍ - rok 2008

• Chemosvit zmenil tvár regiónu pod Tatrami
• Slovenský podnik, slovenskí majitelia
• Náročný biznis pod jednou strechou
• Náš rozhovor Ing. Michalom Ľachom, generálnym riaditeľom a predsedom Predstavenstva a. s. Chemosvit vo Svite
• Zlatá pečať pre obal z Chemosvitu
• Exportu naďalej kraľujú veľkí
• Stretnutie bývalých zamestnancov Chemosvitu
• Horela chemosvitská „abečka“
• Certifikát obhájili
• Prezident SR Ivan Gašparovič na pracovnom výjazde vo Svite
• Fólie z Chemosvitu
• Náš rozhovor s Ing. Vojtechom Čechom, výkonným riaditeľom Chedosu, a. s., Svit

Názov článku: Chemosvit zmenil tvár regiónu pod Tatrami
Anotácia: Z jednoduchej baťovky sa Podtatranci dostali na špicu inovátorov v chemickom biznise.
Zdroj: Hospodárske noviny, 19. 11. 2008
http://hnonline.sk/financie/c1-30486770-chemosvit-zmenil-tvar-regionu-pod-tatrami

Plný text:

Začali ho stavať uprostred zelenej lúky, kam neviedla ani prístupová cesta. Podtatranský podnik prežil vojnu aj rozpad Rady vzájomnej a hospodárskej pomoci, vyhol sa netransparentnej privatizácii a dodnes je nositeľom inovácií a pokroku.

Slovenská priemyselná babička, ktorá na budúci rok oslávi sedemdesiatpäťku, sa na zaslúžený odpočinok rozhodne nechystá.

celý článok

---

Názov článku: Slovenský podnik, slovenskí majitelia
Zdroj: Hospodárske noviny, 19. 11. 2008
http://hnonline.sk/financie/c1-30486750-slovensky-podnik-slovenski-majitelia

Plný text:

Na pozadí blížiacich sa spoločenských zmien bol v lete 1989 vytvorený samostatný štátny podnik Chemosvit, ktorý v tom čase zamestnával päťtisíc ľudí. Jeho produkcia sa pohybovala na úrovni dvoch miliárd korún. Na čelo chemického gigantu bol zvolený Michal Ľach, ktorý riadi firmu už takmer dvadsať rokov.
Začiatok 90. rokov priniesol so sebou mnohé výzvy, s ktorými sa manažment podniku musel vyrovnať. Okrem straty exportných trhov, novej konkurencie, všeobecnej neistoty a problémom s platobnou neschopnosťou muselo vedenie podniku vyriešiť otázku privatizácie spoločnosti. V roku 1994 bola vytvorená akciová spoločnosť Chemosvit, v ktorej má majoritný 51-percentný podiel vedenie firmy a 49 percent vlastnia zamestnanci. „Z pohľadu riadenia nie je tento krok adekvátny požiadavkám doby, napriek tomu zvolený model neľutujem,“ povedal neskôr Ľach v jednom z rozhovorov pre podnikové noviny. Chemosvit tak odolal lákavým ponukám zahraničných investorov, a ako jedna z mála úspešných firiem zostal plne v slovenských rukách. „Zahraničné spoločnosti mali záujem len o smotanu, prosperujúcu výrobu fólií, hlboko stratové časti firmy nechceli,“ spomína si Ľach.
Po privatizácii prebehla nevyhnutná reštrukturalizácia podniku. Firma preinvestovala viac ako 600 miliónov korún do inovácie výrobných technológií a zlepšenia environmentálnej ochrany. Šéf Chemosvitu je presvedčený, že „bez týchto investícií by už spoločnosť nebola konkurencieschopná“.
Počas posledných desiatich rokov sa našej chemickej ikone podarilo nielen rozšíriť rady dôležitých zahraničných odberateľov, ale aj získať strategických výrobných partnerov na Ukrajine a v Indii.

---

Názov článku: Náročný biznis pod jednou strechou
Anotácia: Chemický priemysel. Vo výrobe Chemosvit uprednostnil sofistikovanú klasiku
Zdroj: Hospodárske noviny, 19. 11. 2008
http://hnonline.sk/financie/c1-30486760-narocny-biznis-pod-jednou-strechou

Plný text:

Počas siedmich desaťročí svojej existencie prešla firma Chemosvit viacerými zásadnými zmenami, ktoré jej zabezpečili dnešnú pozíciu lídra na viacerých trhoch. Vlani vykázali Podtatranci obrat vo výške 6,7 miliardy korún. Spoločnosť s 2 600 zamestnancami ponúka svoj tovar na trhoch vo viac ako päťdesiatich štátoch sveta. V súčasnosti zastrešuje skupina Chemosvit 17 dcérskych firiem a spoločných podnikov. Rozdelenie výrobných aktivít medzi menšie dcéry prinieslo vyššiu špecializáciu a viac efektivity v produkcii jednotlivých druhov výrobkov. Kľúčovou zostala výroba a spracovanie obalových a kondenzátorových fólií, produkcia polypropylénových vlákien, strojov a plastov.

Najznámejšie sú obaly a vlákna
Najväčšou spoločnosťou v rámci skupiny je firma Chemosvit Folie, ktorá nadväzuje na bohatú tradíciu výroby fólií a obalov vo Svite. Patrí k významným dodávateľom rôznych modifikácií obalov pre výrobcov potravín, cukroviniek a kávy.
Súčasťou akciovky sú aj spoločnosti Chemosvit Bohemia, zamerané na servis a predaj tovarov a výrobný podnik Luckchim na Ukrajine. Ukrajinská prevádzka existuje už 12 rokov a podľa manažmentu firmy vytvára silnú konkurenčnú výhodu, ktorá širokej skupine odberateľov zaručuje stabilitu dodávok.
Pokračovateľom pôvodného zamerania niekdajšej Baťovky je spoločnosť Chemosvit Fibrochem, ktorá je momentálnym lídrom v oblasti výroby polypropylénových vlákien. Vlastnú značku vlákna Prolen neponúka len domácim a zahraničným odberateľom, ale sama ho aj spracúva v rámci svojho ponožkového programu. Táto súčasť skupiny je najviac vystavená lacnej konkurencii z Ázie, ktorú sa snaží eliminovať skvalitňovaním vlastností vlákien, ale aj rozširovaním odbytísk. Nedávno sa jej podarilo preniknúť napríklad aj na taiwanský trh, kde sa jej exportné ambície nekončia. Špičkové vlákna zo Svitu používajú svetoví producenti športového a outdoorového oblečenia či termobielizne.

Okrem obchodu aj charita
Strojársku výrobu skupiny prevzala spoločnosť Strojchem, ktorá sa v minulosti musela vyrovnať s úpadkom dopytu po jej produktoch. Pôvodné výrobné činnosti – výroba strojov a baliacich automatov, zlievarenská výroba, metalurgia a ťažké zámočníctvo boli s cieľom racionalizácie produkcie rozdelené medzi viacero menších dcérskych firiem.
Významnou súčasťou skupiny Chemosvit je aj spoločný slovensko-fínsky podnik Terichem, ktorý v súčasnosti pôsobí v rámci dvoch skupín firiem. Skupina Tervakoski Films Group, ktorá je svetovou jednotkou na trhu kondenzátorových fólií, združuje štyri spoločnosti zo štyroch krajín. Kondenzátory z jej fólií boli použité napríklad pri konštrukcii vlakov TGV či najväčšej vodnej elektrárne sveta Haipu, ktorá stojí na brazílsko-papraguajských hraniciach. Zoskupenie Terichem Group dodáva svoje produkty pre potravinársky a tabakový priemysel.
Na sociálny odkaz svojho zakladateľa nadväzuje spoločnosť prostredníctvom vlastnej Nadácie Chemosvit, ktorá od roku 2003 koordinuje filantropické aktivity podniku v podtatranskom regióne.

---

Názov článku: Náš rozhovor Ing. Michalom Ľachom, generálnym riaditeľom a predsedom Predstavenstva a. s. Chemosvit vo Svite
Anotácia: K oživeniu dôjde najskôr o dva až tri roky
Zdroj: Podtatranské noviny, 28.10.2008, Číslo: 44,
http://www.delphi.sk/customers/pdtn/?clanok&cid=17117

Plný text:

* Finančná kríza v amerických bankách zasiahla aj európske banky, čo spôsobuje problémy už aj priemyselným podnikom. Pocítili ste dopady krízy aj v skupine Chemosvit?

celý článok

---

Názov článku: Zlatá pečať pre obal z Chemosvitu
Zdroj: Dvojtýždenník pre zamestnancov skupiny Chemosvit, číslo 21, 24.10.2008,
http://www.zpns.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=72

Plný text:

Už po pätnástykrát sa uskutočnila súťaž pre polygrafické firmy i jednotlivcov v oblasti polygrafických výrobkov Zlatá pečať. Súťaž, vyhlasovaná v deviatich kategóriách organizuje Zväz polygrafie a je 15 rokov jedinou súťažou tohto druhu na Slovensku.

Do tohtoročnej súťaže sa zapojilo 17 organizácií so 69 produktami. Z nich porota nakoniec vybrala a ocenila 18 výrobkov. Udelených bolo 9 zlatých pečatí, 4 osobitné ocenenia a 5 čestných ocenení. Medzi ocenenými bola aj spoločnosť Chemosvit Folie, a. s., ktorá sa prezentovala samostojným obalom na kakaovo-čokoládové vafle Noir Truffe, za ktorý získala v kategórii ostatné tlačoviny čestné uznanie.

Atraktívnosť tohto obalu je dosahovaná kombináciou vhodného dizajnu, ktorý v sebe spája prvky matného vzhľadu. Ten mu dodáva vrchná fólia s efektom metalízy spodnej fólie. Prednosťou obalu sú jeho priaznivé bariérové vlastnosti – proti pôsobeniu svetla, proti priepustnosti kyslíka a pre vodnú paru. Zákazníkovi vychádza v ústrety z pohľadu ľahkého otvárania zabalezného produktu pri totom nedochádza k trhaniu fólie. Navyše pevnosti zvarov sa s teplotou nezvyšujú, ale sú konštatné v celom teplotnom rozsahu 100 – 140 st. C

Obal typu Extrafan MAT/RMX EO je použiteľný na vertikálnom baliacom automate.

Ocenenie v súťaži získal Chemosvit už po tretíkrát.

---

Názov článku: Exportu naďalej kraľujú veľkí
Anotácia: Vývoz krajiny ťahajú aj slovenské firmy z potravinárskeho a drevárskeho priemyslu.
Zdroj: Hospodárske noviny, 21.7.2008, http://www.hnonline.sk/ekonomika/c1-26030810-exportu-nadalej-kraluju-velki

Plný text:

Napriek silnej zahraničnej konkurencii k vývozu Slovenska prispievajú aj domáce firmy. I keď hlavnými ťahúňmi sú zahraničné spoločnosti z oblasti automobilového či elektrotechnického priemyslu, do popredia smerujú už aj exportéri, podnikajúci v iných odvetviach.

Odborníci zároveň odporúčajú upriamiť pozornosť na potreby starších ľudí, vďaka ktorým by sa firmám mohli zvýšiť zisky nielen na domácom, ale aj na zahraničnom trhu.

celý článok

---

Názov článku: Stretnutie bývalých zamestnancov Chemosvitu
Zdroj: Podtatranské noviny, číslo 25, 17.6.2008, http://www.delphi.sk/customers/pdtn/?clanok&cid=16379

Plný text:

SVIT (pnr) – Stretnutie dôchodcov, ktoré každý rok organizuje pre svojich bývalých zamestnancov a. s. Chemosvit vo Svite, sa uskutočnilo minulý štvrtok. Stovky starších občanov si už v skoré ráno zopakovali desaťročia „prešlapávanú“ cestu od svojich domovov k fabrike. Podobne autobusy z bližších i vzdialenejších miest a obcí nášho regiónu prichádzali preplnené. Väčšina z tých, ktorí na stretnutie prišli, v Chemosvite a vo Svite prežila najplodnejšie roky života, lásky, víťazstva, prehry. V známom prostredí jednotlivých cechov Chemosvitu pracovali takmer celý život a na pracoviskách, cestách fabriky či na rôznych akciách sa stretávali deň čo deň. Spoločenský život Sviťanov a, samozrejme, i zamestnancov Chemosvitu bol vždy bohatý.

„Prišiel som hlavne preto, aby som sa stretol s bývalými spolupracovníkmi, kolegami, priateľkami a priateľmi, lebo mám dosť známych, s ktorými som dlhé roky pracoval. Prakticky celý život, od skončenia vysokej školy až po odchod do dôchodku. Pracoval som v cechu strojárenskej výroby, prešiel som rôznymi funkciami, pri svojej práci som stretával tisícky ľudí, veď v Chemosvite kedysi pracovalo viac ako päťtisíc zamestnancov. Prešiel som si autobusom celý podnik, ale len autobusom, pretože vystúpiť sa nedalo zrejme preto, že niektoré súčasné výroby si vyžadujú takmer sterilné prostredie. Tam, kde výroba nie je taká citlivá, by sme snáď aj mohli ísť, pretože radi by sme sa pozreli na svoje bývalé pracoviská, poobdivovali modernú techniku, o ktorej sme kedysi snívali, a pozdravili aj svojich nástupcov, ktorí tu pracujú dnes. Možno by sa dal pre nás urobiť aj deň otvorených dverí, ako to majú v iných firmách, a mohli by tu prísť aj tí, ktorých zaujíma firma ako taká,“ povedal nám počas stretnutia bývalý zamestnanec Ing. Štefan Slavkovský, ktorý v strojárni robil viac ako tri desaťročia. Ako nám prezradila Eleonóra Zacharová, ktorá na telefónnej ústredni Chemosvitu pracovala 36 rokov, aj ona prišla na stretnutie najmä kvôli bývalým kolegom, známym a preto, že je veľmi rada medzi ľuďmi a využije každú možnosť, aby mohla byť v príjemnej spoločnosti a zaspomínala si na časy nedávno minulé. A skupinky bývalých kolegov v družnom rozhovore sme stretávali počas celého dopoludnia. Nechýbali úsmevy, potriasania rúk a hlavne pekné spomienky na aktívne roky prežité vo fabrike.

Chemosvit v súčasnosti eviduje 1 550 dôchodcov a na štvrtkové stretnutie sa ich prihlásilo viac ako 1 200. Veľkú radosť mali aj zo zrekonštruovaného Spolcentra, bývalého Spoločenského domu, kde sa aj v časoch ich aktívneho života sústreďoval všetok spoločenský život mesta a ktoré mnohí z nich mali možnosť vidieť v novom šate po prvýkrát, najmä tí dochádzajúci. K tým, ktorí prijali pozvanie vedenia spoločnosti, sa krátko prihovoril generálny riaditeľ Ing. Michal Ľach a predseda odborov Vladimír Zentko.

Bývalých zamestnancov potešila i dychová hudba Sviťanka, bez ktorej sa celé roky žiadna paráda vo Svite nezaobišla, folklórny súbor Jánošík, vystúpenia detí a ďalšie milé prekvapenia, ktoré pre svojich dôchodcov pripravilo vedenie a. s. Chemosvit.

---

Názov článku: Horela chemosvitská „abečka“
Zdroj: Podtatranské noviny, číslo 17, 22.4.2008, http://www.delphi.sk/customers/pdtn/?clanok&cid=15995

Plný text:

Piatok, desať hodín dopoludnia. Sklenno-kovový „komín“ 13-poschodovej administratívnej budovyChemosvitu je v plameňoch. Požiarny poplach vyhlásil Ing. Michal Ľach, generálny riaditeľ firmy. Približujúce sa kvílenie hasičských áut dáva tušiť, že pomoc je na ceste. V priebehu pár minút sa na mieste zásahu objavujú hasiči Závodného hasičského zboru s príslušnou technikou. Veliteľ zásahu spolu s ďalším hasičom vykonajú prieskum požiaroviska, vyhlásia evakuáciu objektu a lokalizujú ohnisko požiaru. Cez rádiostanice veliteľ žiada o vypnutie elektrického prúdu a ďalšie posily. To sa už vysúva požiarny rebrík, pred budovou sa vytvára dopravné vedenie od podzemného hydrantu. Hasič vystúpi po rebríku a zabezpečuje hasiace práce cez okno v horiacej miestnosti. Počas hasenia je zistená jedna zranená osoba na štvrtom poschodí. Osádka sanitky zdravotnej záchrannej služby vbieha do budovy s nosidlami, o chvíľu nakladá zranené do sanitky a odchádza. Veliteľ zásahu žiada o pomoc pri evakuácii plošinu HaZZ Poprad a cestou operačného strediska OR HaZZ aj vrtuľník leteckej záchrany k zranenému na streche. Automobilová plošina pomáha evakuovať ľudí cez okno, z vrtuľníka sa spúšťa záchranár na strechu budovy a o chvíľu už v podvese odváža zraneného do nemocnice. Čas: desať hodín tridsať minút...

Nuž asi takto vnímal nezainteresovaný pozorovateľ cvičný požiarny poplach, ktorým si Závodný hasičský zbor Chemosvitu preveril účinnosť opatrení upravených v požiarnom evakuačnom pláne osôb pre administratívnu budovu. Samozrejme, prácu hasičov vo vnútri budovy diváci nevideli, ale podľa hodnotenia veliteľa zásahu Miroslava Madeju zo ZHZ Chemosvit si hasiči svoju prácu odviedli dobre a požiar bol zlikvidovaný. Medzi divákmi nechýbali ani riaditelia HaZZ z Popradu a Prešova plk. Ing. Ondrej Šproch a plk. Ing. Miroslav Kanaš, či primátor Svitu Dr. Rudolf Abrahám.

Ako nám povedal Ing. Michal Ľach, cieľom cvičenia bolo zhodnotiť možnosti spolupráce jednotlivých záchranných zborov závodného a okresného hasičského zboru, zdravotnej záchrannej služby a leteckej záchrany ATE v Poprade. „Keďže táto budova je najvyššia v regióne, chceli sme zistiť, aké sú možnosti záchrany zamestnancov v prípade požiaru. Samotná príprava ukázala na niektoré nedostatky, ktoré musíme odstrániť a presvedčili sme sa, že existujúca technika môže sčasti zabezpečiť evakuáciu a záchranu, pričom je nevyhnutná koordinácia všetkých jednotiek. Vysoko si vážim prístup všetkých zložiek záchrany a dôležité je, aby ľudia videli, že je tu určitá garancia, ktorá zabezpečí najmä bezpečnosť,“ doplnil Ing. Michal Ľach.

Prezident Hasičského a záchranného zboru na Slovensku plk. Ing. Jozef Paluš konštatoval, že zásah na výškovej budove nie je jednoduchý a je aj časovo pomerne náročný. „Aj technika zvládne záchranu nanajvýš po 8. poschodie a musíme spoliehať na stavebné riešenia výškových budov. Treba povedať, že na Slovensku boli tieto budovy stavané v súlade s bezpečnostnými predpismi a umožňujú bezpečný únik osôb. „Samotný zásah bol podľa môjho názoru dobrý a je vidieť, že všetky zložky v okrese často spolupracujú. Zásah bol operatívny a následne aj záchrana osôb bola dobre zosúladená,“ povedal na záver.

(reš)

---

Názov článku: Certifikát obhájili
Zdroj: Podtatranské noviny, číslo 15, 8.4.2008, http://delphi.sk/customers/pdtn/?clanok&cid=15916

Plný text:

SVIT (red) – Auditorská firma SGS Slovakia, s. r. o., v rámci kontrolného auditu preverila funkčnosť systému bezpečnosti v Chemosvite Folie. Počas auditu neboli zistené nedostatky systémového charakteru a auditor vyjadril spokojnosť s jeho udržiavaním a zlepšovaním. Tento audit sa odlišoval od predchádzajúcich tým, že sa na ňom zúčastnila aj akreditačná komisia Slovenskej národnej akreditačnej služby, ktorá vykonáva akreditácie subjektov na území Slovenska.

---

Názov článku: Prezident SR Ivan Gašparovič na pracovnom výjazde vo Svite
Anotácia: Správy tlačového oddelenie prezidenta Slovenskej republiky
Zdroj: http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=6129, 14.3.2008

Plný text:

Prezident SR Ivan Gašparovič navštívil podtatranské mesto Svit. Privítal ho primátor Rudolf Abrahám a poslanci mestského zastupiteľstva. Pred predstaviteľmi mesta, samosprávy, štátnej správy i občanmi Svitu vyzdvihla hlava štátu úspechy Slovenska za 15 rokov jeho samostatnosti. Podľa Ivana Gašparoviča sme dnes úspešnou demokratickou a dynamicky rastúcou krajinou. Ocenil, že vláda dokázala nadviazať na pozitíva reforiem svojich predchodcov a že postupne do reforiem zapracováva aj sociálne prvky, ktoré vyplývajú z našej Ústavy. „Štát sa musí postarať o zdravie občana, o bezpečnosť občana, o vzdelanie občana ale aj o zdravé životné prostredie pre občana“, konštatovala hlava štátu.

Ivan Gašparovič vyjadril podporu vstupu SR do Eurozóny a dodal, že je presvedčený, že sa nám podarí prijať spoločnú európsku menu už začiatkom budúceho roka. Vláda bude podľa prezidenta musieť po prijatí eura pomôcť najmä dôchodcom a sociálne najcitlivejším vrstvám obyvateľstva.

Prezident si zaspomínal aj na svoju mladosť, kedy práve vo Svite prežil niekoľko rokov, a preto, ako uviedol, sa cíti byť aj občanom tohto mesta.

Ivan Gašparovič navštívil aj najväčší výrobný podnik v meste Chemosvit, ktorý spolu s dcérskymi spoločnosťami zamestnáva vyše 2600 zamestnancov. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Michal Ľach prezidentovi predstavil výrobný program spoločnosti, ktorý zahŕňa predovšetkým výrobu fólií, obalových materiálov, viskózových vlákien i strojársku produkciu. Chemosvit je v súčasnosti najväčším slovenským investorom na Ukrajine a investoval aj v Indii.

Svit, ktorý má 7400 obyvateľov je jedno z najmladších slovenských miest. Vzniklo v roku 1934, keď firma „Baťa“ zo Zlína zakúpila pozemky od obce Veľká na postavenie podniku na výrobu viskózových vlákien. Továreň na syntetické vlákna, ktorú dal postaviť český veľkopodnikateľ Tomáš Baťa sa oficiálne sa volala Slovenská viskózová továreň, z čoho vznikla skratka a neskôr miestny názov mesta Svit.

---

Názov článku: Fólie z Chemosvitu
Anotácia: Seriál HN Hľadáme pôvodné slovenské výrobky
Zdroj: http://hn.hnonline.sk/c1-23166830-folie-z-chemosvitu, 10.3.2008

Plný text:

Fólia či komerčne známejší názov celofán je tradičnou súčasťou domácnosti a obchodov. Zväčša si však neuvedomujeme, že fólie majú na Slovensku dlhodobú tradíciu a spája sa s nimi aj naše prvenstvo na európskom trhu.

Chemosvit je jednou z najstarších slovenských spoločností. Závod založila ešte v roku 1934 dnes známa globálna spoločnosť Bata so sídlom v Kanade. Vtedajší zakladatelia firmy Baťa, nevlastní bratia Tomáš a Ján Antonín, prezieravo pochopili možnosti, ktoré im ponúkal tunajší trh a podmienky. Hlavnou surovinou na prvé výrobky bolo totiž drevo, presnejšie celulóza, čoho je v podtatranskej oblasti nadostač. Traduje sa, že so vznikom firmy je úzko spätý i vznik samotného mesta Svit. Prvým výrobkom v závode bol viskózový hodváb a závod sa volal Slovenská viskózová továreň.

Viskózová fólia sa v závode začala vyrábať v roku 1936. Bola to prvá výroba v Európe a druhá na svete. Po vojne sa ročná výroba zvýšila na 10-tisíc ton, po modernizácii v rokoch 1958 – 1968 sa sortiment rozšíril o lakovanú fóliu. V roku 1997 jej výrobu z ekologických dôvodov odstavili. Viskózové fólie nahradili syntetické, ale tie už nedosiahli niektoré úžitkové vlastnosti predchodkyne.

Občas sa v obchodoch ešte môžeme stretnúť s ponukou zabalenia tovaru do celofánu, čo je v skutočnosti biaxiálne orientovaná polypropylénová fólia. Tá v tomto roku oslavuje 30. výročie od začiatku výroby. Chemosvit má aj v tomto smere prvenstvo, bola to totiž prvá a dlho jediná výroba v krajinách bývalého východného bloku.

Medzi ďalšie známe produkty patrí ešte polyetylénová fólia vyrábaná od roku 1965. Dnes si bez tašky z takejto fólie nevieme nákup ani predstaviť. No len málokto vie, že známa „igelitka“ vlastne nie je vyrobená z igelitu, ale z polyetylénu. Názov jej ostal z čias, keď sa pôvodné tašky z igelitu naozaj vyrábali.

Chemosvit je od roku 1994 súkromnou spoločnosťou, akcionármi sú pracovníci firmy s majoritným podielom vrcholného manažmentu. Celú skupinu Chemosvit dnes tvorí materská spoločnosť a 17 dcér, ktoré sú lokalizované na Slovensku, Ukrajine, v Česku a Indii.

---

Názov článku: Vízia
Anotácia: Náš rozhovor s Ing. Vojtechom Čechom, výkonným riaditeľom Chedosu, a. s., Svit
Zdroj: Podtatranské noviny, číslo 9, 26.2.2008, http://www.delphi.sk/customers/pdtn/?clanok&cid=15651

Plný text:

Akciová spoločnosť Chedos, ktorá sídli vo Svite a je dcérskou spoločnosťou Chemosvitu, vznikla pred pätnástimi rokmi. Za tento čas prešla kus cesty a stala sa z nej prosperujúca firma. Na jej vývoj sme sa pozreli zblízka očami jej výkonného riaditeľa Ing. Vojtecha Čecha.

* Kedy a ako vznikla vaša firma?

- Sme dcérskou spoločnosťou Chemosvitu, a to znamená, že sme vznikli z bývalého odboru dopravy. V 90. rokoch prišla „módna vlna“ – firmy sa postupne zbavovali činností, ktoré priamo nesúviseli s ich hlavným predmetom podnikania. Doprava bola obvykle na rade prvá. Robilo sa to veľmi živelne a mnohé firmy na to doplatili tým, že sa najskôr zbavili dopravných prostriedkov, predali ich vodičom. V Chemosvite sme si vtedy povedali, že ak máme dopravu vyčleniť z fabriky, tak musíme odísť ako celok a vyčlenená firma musí poskytovať kmeňovej fabrike všetky služby tak, ako predtým. Zároveň sme my, manažéri dopravy, chceli dokázať vedeniu podniku aj sebe, že sme schopní poskytovať dopravné služby a rozvíjať sa samostatne, bez dotácií a subvencií od Chemosvitu. S takýmto zámerom sme požiadali v roku 1993 o tzv. ekonomický prenájom dopravy. Najskôr sme uvažovali iba o cestnej doprave, ale nakoniec sme rozšírili žiadosť aj o prenájom železničnej vlečky s tým, že budeme poskytovať skutočne komplexné dopravné služby. Tridsiateho augusta 1993 sme vytvorili spoločnosť s ručením obmedzeným a dali jej názov CHEDOS, čo vlastne v skratke znamená Chemosvitská dopravná spoločnosť. Začiatok nebol úplne jednoduchý. Odchádzalo nás vtedy 80 pracovníkov, množstvo techniky, nemali sme vtedy žiadne skúsenosti s ekonomikou, vedením firmy, personalistikou, spoluprácou s bankami. Nakoniec to dopadlo tak, že sa nám na tretí, alebo štvrtý pokus podarilo nájomnú zmluvu s Chemosvitom uzatvoriť.

* Aký ročný obrat má Chedos?

- V roku 1994 to bolo 70 mil. Sk. V začiatkoch sme sa rozvíjali veľmi dynamicky, v rokoch 2002 a 2003 sme medziročne zaznamenávali dvadsať až dvadsaťpäťpercentný nárast obratu. V posledných dvoch rokoch sa dynamika spomalila, je to iba okolo 10 %. Keď však obrat narastie do veľkých čísiel, potom sú už skoky menšie. V roku 2007 sme dosiahli obrat 665 miliónov korún. Dnes sa už zďaleka neorientujeme iba na Chemosvit, tržby zo všetkých firiem skupiny Chemosvit a Finchem predstavujú len okolo 25 % našej činnosti.

* Čo všetko patrí k vašim činnostiam, čomu sa venujete v súčasnosti?

- V zásade stále najväčšiu časť našich výkonov predstavujú výkony z dopravných činností. Predovšetkým je to cestná doprava . S ňou veľmi úzko súvisí špedícia. Chedos má vo svojom vozidlovom parku spolu asi sto vozidiel. Z toho 80 návesových súprav s ťahačmi a ďalších 20 sólo vozidiel o nosnosti do 16 ton. To však nestačí, pretože činnosti v preprave je potrebné optimalizovať. Zabezpečovať prepravu bez prázdnych jázd, čo s najnižšími nákladmi. Preto využívame i služby našich zmluvných dopravcov. Toto je hlavnou úlohou špedície. Dá sa povedať, že ak výkony vlastných vozidiel ročne predstavujú 350 miliónov, ďalších 200 miliónov sú tržby špedície. Naše železničné oddelenie zabezpečuje prevádzku železničnej vlečky, nakládku a vykládku vagónov a manipulačné a transportné činnosti v areáli Chemosvitu. Pred niekoľkými rokmi sme prevzali dealerstvo Fiat. Do jeho rozvoja sme investovali nemalé peniaze. V Poprade máme ešte kanceláriu colných deklarácií.

* Ktoré momenty vo vývoji považujete za prelomové?

- Prvým prelomovým momentom bol štart, nabrať odvahu postaviť sa na vlastné nohy a vziať zodpovednosť nielen za seba, ale aj za svojich spolupracovníkov. Druhým bol rok 1995, kedy sme začali podnikať s prenajatým majetkom a začali budovať vlastný dopravný park. Ďalším bol rok 1998, v ktorom sme ako prvá dopravná firma na Slovensku získali certifikát systému riadenia kvality podľa ISO 9002. Významný bol aj rok 2004. V apríli sme založili vlastnú dcérsku dopravnú firmu na Ukrajine, v meste Lutsk. Ide o malú firmu, ktorá má dnes iba okolo 10 vozidiel. Keď v nej vyriešime personálne problémy, podľa môjho názoru, bude mať veľkú perspektívu rozvíjať sa.

* Aké sú možnosti ďalšieho rastu firmy?

- Východiskom môže byť partner, s ktorým by sme sa spojili a znásobili sily. Zatiaľ sa snažíme maximalizovať zisk a ten investovať do nákupov automobilov, aby sme zákazníkom stáli za oslovenie.

(bel)

---